V tomto článku
Stručná odpoveď
V roku 1903 Debussy počul Rameauovu operu Castor a Pollux a napísal priaznivú recenziu do novín Gil Blas. O dva roky neskôr dokončil prvú sériu klavírnych Obrazov. Prvou skladbou boli Odrazy vo vode, druhou Pocta Rameauovi a poslednou Pohyb. Medzi dva názvy odkazujúce na vodu a pohyb vložil meno dávneho francúzskeho skladateľa. V cykle vydanom v októbri 1905 predstavil tri skladby pre jeden klavír. Druhú, s predpísaným charakterom pomalej sarabandy, venoval Rameauovi.
Podrobne
Rameauova hudba na koncerte v roku 1903
Debussy počul prvé dve dejstvá Castora a Polluxa v parížskej Schola Cantorum. Recenzia pre Gil Blas bola neskôr zaradená do zbierky Monsieur Croche. Sám v texte uviedol miesto koncertu aj rozsah vypočutej opery. Zážitok z koncertu na začiatku roku 1903 a nové zhodnotenie Rameaua možno sledovať v spojení s neskorším napísaním Pocty Rameauovi.
V úseku zobrazujúcom Castorov pohreb sa Debussy zaujímal viac o plačúcich ľudí než o antické kostýmy a prilby postáv. V operných hrdinoch objavil smútok známy jemu aj poslucháčom jeho doby. Pri hodnotení Polluxovho monológu napísal, že zabudol na rozdiely času a priestoru a vnímal Rameaua ako súčasníka. Vo vysvetlení svojho dojatia ocenil spôsob vyjadrovania citov viac než vek skladby. Rameau preňho predstavoval staré Francúzsko, ale aj autora, ktorého hudbu sa oplatí znovu hrať a počúvať.
Vo Francúzsku už vtedy prebiehali snahy obnoviť a vydať Rameauove noty. Francis Magnard v roku 1894 vyzval v novinách Le Figaro na túto prácu. Vydavateľstvo Durand začalo nasledujúci rok publikovať súborné dielo. Na uvádzanie starých skladieb potrebovali hráči čitateľné noty. Novinový návrh pokračoval v redakčnej práci skladateľov a vydavateľa, ktorí klávesové diela a opery usporiadali do jednotlivých zväzkov. Vydavateľ a editori pripravovali materiál, aby Rameauovu hudbu, ktorú Debussy počul na koncerte, mohli poznať aj ďalší interpreti.
Spor o prvú operu a súborné vydanie Rameaua
Rameauova prvá opera Hippolyte et Aricie bola uvedená v Paríži 1. októbra 1733. Mal päťdesiat rokov a bol známy najmä ako teoretik harmónie. Opera mala úspech, vyvolala však aj hudobné spory. Autor neskôr pripomínaný v úvahách o francúzskej tradícii teda rozdeľoval názory poslucháčov už pri svojej prvej opere. V Rameauovej kariére sa spájala práca autora usporadúvajúceho teóriu s činnosťou skladateľa uvádzajúceho novú scénickú hudbu.

Rameau upravoval Hippolyte et Aricie pri ďalších uvedeniach. Zachovali sa verzie pripravené pre predstavenia v rokoch 1742 a 1757. Hoci názov opery zostáva rovnaký, obsah závisí od zvolenej skladateľovej úpravy. Opéra-Comique použila pri inscenácii z roku 2020 verziu z roku 1757.

Aj Debussy sa zúčastnil Durandovho súborného vydania ako editor. Klávesové diela prvého zväzku z roku 1895 pripravil Saint-Saëns, na operných zväzkoch pracovali okrem iných d’Indy, Dukas a Guilmant. Debussyho redakcia Slávností Polyhymnie vyšla v roku 1908. Po prejavení úcty predchodcovi názvom klavírnej skladby z roku 1905 sa ujal aj prípravy jeho operných nôt na vydanie. V súbore, na ktorom si prácu rozdelili vydavateľ a viacerí hudobníci, čítal a usporadúval konkrétne dielo. Záujem o Rameaua tak po recenzii a vlastnej kompozícii rozvíjal aj notovou redakciou.
Staršiu francúzsku hudbu využívali vo vlastných dielach aj jeho kolegovia. Dukas napísal klavírne variácie na Rameauovu tému a Ravel vložil Couperinovo meno do názvu Couperinov hrob. V Debussyho okolí pokračovali pokusy spájať mená a hudbu predchodcov s novými skladbami. Dukas vytvoril variácie na staršiu tému, Debussy samostatnú klavírnu skladbu venovanú Rameauovi. Súčasní skladatelia pripomínali dávnych hudobníkov, ale vyberali rozdielne názvy a formy. V každom diele inak spojili osobu, ktorú uctievali, s druhom písanej hudby.
Voľné využitie sarabandy
Prvú sériu Obrazov tvoria v poradí Odrazy vo vode, Pocta Rameauovi a Pohyb. Debussy všetky tri dokončil a vydal pre klavír v roku 1905. Medzi názvy spojené s vodou a pohybom umiestnil meno skutočného skladateľa. Prostrednej skladbe dal titul vyjadrujúci úctu a na obe strany zaradil diela s iným charakterom. Cyklus poslal Durandovi po napísaní a úpravách všetkých troch skladieb. Debussy, ktorého dojala stará opera, predstavil hudbu na Rameauovu počesť ako jednu časť nového klávesového cyklu.
V notách predpísal pomalú a závažnú hru. Pripojil aj pokyn zachovať štýl sarabandy, ale nedržať sa ho prísne. Sarabanda je tanec používaný v starých suitách. Skladateľ najprv určil tempo a charakter a potom vysvetlil, ako dôsledne sledovať tanečný štýl. Titul venovaný Rameauovi aj označenie sarabandy odkazujú na starú hudbu, pianista však hrá podľa Debussyho nôt a pokynov. Vedľa názvu starého tanca teda stojí autorova požiadavka zaobchádzať s jeho formou voľne.
Po odoslaní cyklu sa Debussy opýtal vydavateľa Jacquesa Duranda, či si všetky tri skladby sám zahral. Potom vyjadril nádej, že si jeho hudba nájde miesto v klavírnej literatúre vedľa Schumanna a Chopina. Autor, ktorý do názvu vložil meno predchodcu, súčasne čakal na vydanie a hodnotenie vlastných diel. V tomto liste nevykladal dlho dôvody pocty Rameauovi, ale písal o tom, ako dobre sa tri práve dokončené skladby dopĺňajú a ako ich môžu prijať.
Pred odoslaním nôt vykonal zmeny. V auguste 1905 oznámil Durandovi, že tri skladby pošle o týždeň, no pre nespokojnosť s Odrazmi vo vode zmenil plán. Vysvetlil, že napíše inú skladbu využívajúcu nové harmonické objavy, a cyklus poslal koncom toho istého mesiaca. Do poslednej chvíle teda preveroval prvé dielo, ktoré malo vyjsť spolu s poctou Rameauovi. Obedný aj večerný zoznam Mahiny obsahuje Poctu Rameauovi v Michelangeliho podaní. Táto hudba patrí k cyklu, v ktorom Debussy upravoval tri skladby a pripravoval ich vydanie.
Debussy píše klavírnu hudbu a rediguje operu
Hoci skladba vzdáva úctu Rameauovi, ťažko ju možno chápať ako nové dielo vzniknuté priamym prevzatím jeho hudobného štýlu. Debussy zapísal predchodcovo meno do názvu, ale vytvoril vlastnú klavírnu hudbu. Zážitok z Rameauovej opery, interpretačný pokyn spomínajúci starý tanec a dokončená Debussyho skladba na seba nadväzujú. Pri obdivovaní hudby predchodcu použil v novom diele vlastné akordy a klavírne výrazové prostriedky.


V roku 1905 Debussy vydal vlastný klavírny cyklus a roku 1908 vyšli Rameauove Slávnosti Polyhymnie v jeho redakcii. Tak ako Saint-Saëns, d’Indy, Dukas a Guilmant pracujúci na súbornom vydaní, čítal a usporadúval staré noty. Pokračoval teda v písaní klavírnej hudby aj v príprave predchodcovej opery na vydanie. Po obdivnej recenzii venoval čas vlastnej kompozícii a redakcii nôt. Záujem vyjadrený po koncerte rozvíjal v rozdielnych druhoch publikácií.
Súčasník objavený v minulosti
V roku 1915 napísal Debussy Sonátu pre flautu, violu a harfu. Aj v nej pokračoval v záujme o starú francúzsku hudbu. Od vydania Pocty Rameauovi uplynulo desať rokov. Namiesto sólového klavíra zvolil komorné obsadenie troch nástrojov, stále však odkazoval na hudbu predchádzajúcich období. Po klavírnej pocte Rameauovi a redakcii jeho opery vytvoril novú komornú skladbu.
V opere, ktorú Debussy počúval roku 1903 z hľadiska, plakala postava po strate milovaného človeka. V recenzii napísal, že tomuto smútku rozumejú aj ľudia jeho doby. Do klavírnych nôt poslaných vydavateľovi roku 1905 vložil Rameauovo meno a pokyn k štýlu sarabandy. Durandovi vyjadril aj nádej, že tri skladby môžu stáť vedľa Schumanna a Chopina. Zaznamenal dôvody svojho obdivu k starej hudbe a po dokončení novej čakal na jej hranie a vydanie. Meno váženého predchodcu zostalo v druhej skladbe nového klavírneho cyklu.
Hudba, ktorú počúvame v Mahine
V Mahine zaznieva aj Pocta Rameauovi v Michelangeliho podaní. Počas tejto hudby sa môžete rozprávať o tom, ako Debussy klavírnou skladbou prejavil úctu hudobníkovi, ktorý žil dávno pred ním.





