Pieseň o návrate domov, ktorá vznikla po symfónii: Dvořák, Harry Burleigh a Nový svet

Mladík, ktorý čakal v snehu, aby počul hudbu

Burleigh vyrastal v meste Erie v americkej Pensylvánii. Hudbu sa učil od matky a černošské spirituály od starého otca z matkinej strany. Starý otec žil v otroctve a svoju slobodu si vykúpil. Burleigh spieval v kostole a na miestnych podujatiach a študoval aj klavír a spev. Spieval v zboroch episkopálnej katedrály, presbyteriánskeho kostola a židovskej synagógy v Erie; odlišné časy bohoslužieb mu umožňovali pracovať na viacerých miestach. Piesne osvojené v detstve od rodiny a hudba miestnych bohoslužieb neskôr pokračovali v jeho speváckej a aranžérskej činnosti.

Ako starší tínedžer Burleigh čakal pred jedným domom v snehu, pretože chcel počuť hru maďarského klaviristu Rafaela Joseffyho. Dom patril Elizabeth Russellovej, u ktorej pracovala jeho matka. Hostí tam prijímali podľa rasového rozlíšenia, takže Burleigh nemohol vojsť ako poslucháč. Napokon ochorel a matka, ktorá zistila príčinu, požiadala Russellovú, aby syna zamestnala ako vrátnika. Pri tejto práci Burleigh počul vystúpenia hudobníkov ako Teresa Carreñová a Italo Campanini.

V roku 1892 získal Burleigh štipendium a nastúpil na Národné hudobné konzervatórium v New Yorku. Na tej istej škole Dvořák pôsobil ako riaditeľ. Často Burleigha žiadal, aby mu spieval. Podľa Burleighových neskorších spomienok skladateľ po dennej práci počúval jeho piesne po večeri. Burleigh spieval piesne černošských obyvateľov, ktoré poznal. Jednou z Dvořákových amerických hudobných skúseností tak bolo priame počúvanie hlasu iného hudobníka.

Debata o americkej hudbe

Jeannette Thurberová, zakladateľka konzervatória, ktorá Dvořáka pozvala, chcela vychovávať hudobníkov v Spojených štátoch. Škola poskytovala možnosť prijatia aj študentom inej farby pleti. Dvořák učil kompozíciu a dirigoval orchester. Mimo školy žilo v New Yorku mnoho hudobníkov a kritikov nemeckého pôvodu, s ktorými sa rozprával po nemecky. Novosvetskú symfóniu pripravoval v prostredí, kde skladateľ z Čiech učil amerických študentov a udržiaval kontakty s európskymi kolegami.

V máji 1893 Dvořák verejne vyjadril názor, že na základe černošských melódií v Spojených štátoch možno rozvíjať osobitú americkú kompozičnú tradíciu. Mnohí americkí hudobníci sa vtedy riadili nemeckou symfonickou tradíciou. John Knowles Paine z Harvardu si myslel, že noviny Dvořákove slová asi preniesli nesprávne. Skladateľka Amy Beachová súhlasila s využívaním ľudovej hudby, ale spochybnila, či černošská hudba zastupuje celé Spojené štáty. Rozvinula sa debata o tom, akú hudbu by sa skladatelia mali učiť.

Dvořák mal za sebou prácu spájajúcu českú ľudovú hudbu so západnými kompozičnými technikami. Aj v piesňach počutých v Amerike si všímal melódie založené na piatich tónoch a synkopy. Synkopa je postup, pri ktorom sa dôraz presúva na zvyčajne slabé miesto a mení rytmus. Zaujímali ho nielen názvy známych piesní, ale aj spôsob vytvárania melódie a rytmu. Na základe piesní sprostredkovaných Burleighom Dvořák napísal nové témy a rozvíjal ich v štvorčasťovej symfónii.

Symfónia z roku 1893 a pieseň z roku 1922

Novosvetskú symfóniu Dvořák dokončil v New Yorku v roku 1893. Dňa 16. decembra toho istého roka ju v Carnegie Hall premiérovala Newyorská filharmónia pod taktovkou Antona Seidla. Slávna téma druhej časti Largo je melódiou, ktorú vytvoril Dvořák. Hrá ju anglický roh. Hoci ide o jednoduchú frázu znejúcu ako dávna ľudová pieseň, pieseň s názvom Goin’ Home vznikla až potom. Za tým, že dnes tú istú melódiu počujeme v symfónii aj vokálnej skladbe, stojí komponovanie a úprava v odlišných časoch.

Fisher bol americkým hudobníkom, ktorý študoval u Dvořáka. Spomínal, že pri hraní klavírnej úpravy Larga v roku 1922 mu napadli slová o návrate domov. Rozvinul ich do textu a vytvoril Goin’ Home. K symfonickej melódii pridal ľudský hlas a vety. Kto počúva so znalosťou názvu hovoriaceho o návrate, pri tej istej melódii si predstavuje obsah piesne. Takto vznikol aj spôsob, ako si skôr uvedenú orchestrálnu hudbu pamätáme pod názvom neskoršej piesne.

Fisherova Goin’ Home vyšla v roku 1922 v bostonskom vydavateľstve Oliver Ditson. Dodnes sa zachovali aj skoré noty pre nízky hlas a klavír. Obálka uvádza, že hudba pochádza z Larga Novosvetskej symfónie, a obsahuje mená Dvořáka a Fishera. Spevák spieva Fisherove slová a klavirista namiesto orchestra hrá sprievod. Melódia pôvodne prednášaná orchestrom tak bola prenesená na spoločné vystúpenie sólového speváka a klaviristu.

Česká dedina v Amerike

Po dokončení symfónie strávil Dvořák leto roku 1893 v Spillville v štáte Iowa. Jeho asistent Josef Kovařík odporučil na dovolenku svoje rodisko. Malá obec českých prisťahovalcov mala školu a kostol, kde sa konali bohoslužby v češtine. Keď deti, ktoré zostali v Európe, pricestovali do Ameriky, rodina tam spoločne odišla vlakom. V listoch priateľom doma Dvořák porovnával život v Spillville s pobytom vo Vysokej v Čechách.

Dvořák skoro ráno chodil na prechádzky a hral na organe v Kostole svätého Václava. Dopoludnia komponoval a popoludní trávil čas s rodinou alebo navštevoval okolité obce. Večer počúval rozprávanie obyvateľov o ich usádzaní v Spojených štátoch. Starší dedinčania vítali, keď im na organe hral známe cirkevné piesne. V tomto lete napísal Americké sláčikové kvarteto a sláčikové kvinteto. Dve diela vytvorené pri susedoch, s ktorými sa mohol rozprávať po česky, a opäť spojenej rodine sa po symfónii dokončenej v New Yorku stali ďalšou reprezentatívnou hudbou jeho amerického života.

Ďalšia hudba človeka, ktorý spieval Dvořákovi

V roku 1892 Burleigh vystúpil v Carnegie Hall so sopranistkou Sissierettou Jonesovou. Aj po odchode z konzervatória pôsobil ako spevák a skladateľ. Neskôr tam spieval vlastné piesne a zažíval aj uvádzanie svojich úprav spirituálov inými hudobníkmi. Bol študentom, ktorý Dvořákovi spieval spirituály, ale aj samostatným spevákom, ktorý vystupoval, písal skladby a pokračoval vo vlastnej hudobnej činnosti. Študent sprostredkujúci spirituály neskôr tú istú tradíciu šíril koncertmi a vydávaním.

V roku 1894 Burleigh získal miesto sólového speváka v newyorskom episkopálnom Kostole svätého Juraja. Niektorí veriaci namietali pre jeho černošský pôvod, no spieval tam dlhé roky. Spieval aj v ďalšom náboženskom spoločenstve, upravoval noty vo vydavateľstve a zverejňoval vlastné piesne aj úpravy spirituálov. Pri čítaní o vplyve spirituálov na Dvořákovu symfóniu sa oplatí sledovať aj Burleighovu neskoršiu činnosť. Pokračoval v práci, pri ktorej piesne naučené v detstve od rodiny upravoval na koncertný prednes.

Burleighova úprava Deep River bola nahratá v roku 1916. Na nahrávke spieva barytonista Oscar Seagle s orchestrálnym sprievodom. Burleighovou úlohou tu nebolo zloženie novej piesne, ale úprava tradovanej piesne pre prednes. Tradičnú pieseň usporiadal do podoby vhodnej pre sólového speváka. Ak po Largu Novosvetskej symfónie vyhľadáte aj túto nahrávku, môžete si priblížiť hudobnú tradíciu, ktorú sprostredkoval Dvořákovi, aj jeho vlastnú aranžérsku činnosť. Deep River a Goin’ Home vstúpili do speváckeho repertoáru rozdielnymi cestami.

Largo v Mahine

Pri obede aj večeri v Mahine zaznieva úvod Larga pod taktovkou Marissa Jansonsa. Pri večeri sa stretnete aj so Soltiho prednesom a prednesom Londýnskej filharmónie. V celom Largu po melódii anglického rohu nasleduje kontrastná hudba a úvodná melódia sa vracia.

Popri Largu možno vyhľadať aj Deep River v Burleighovej úprave. V Goin’ Home Fisher pridal nové slová k orchestrálnej melódii. V Deep River Burleigh preniesol tradovaný spirituál na sólový spev a sprievod. Jedna skladba teda prešla od symfónie k piesni, druhá od spirituálu odovzdávaného medzi ľuďmi ku koncertnému repertoáru. Noty vydané Burleighom a Fisherom nesú ich mená a speváci ďalej prednášali hudbu oboch. Môžete si vedľa seba vypočuť Goin’ Home, kde tú istú melódiu hrá anglický roh symfónie a spieva sólový hlas, aj Deep River sprostredkovanú Burleighovou úpravou.

Hudba v Mahine

V Mahine vám hráme Largo z Novosvetskej symfónie. Táto melódia môže byť podnetom, aby ste sa so svojimi spolustolovníkmi porozprávali o piesňach, ktoré ste každý počúvali vo svojom rodnom kraji. K rozhovorom o piesňach, ktoré si vymieňali Dvořák a Burleigh, tak môžete pridať vlastné spomienky.