V tomto článku
  1. Hudba napísaná v Bichain a premiéra v Paríži
  2. Jávsky súbor na parížskej svetovej výstave
  3. Večer v Granade a Fallova spomienková skladba
  4. Dve piesne v Záhradách v daždi
  5. Odlišný materiál pre jediný klavír
  6. Hudba, ktorú počúvame v Mahine

Stručná odpoveď

Debussy dokončil klavírny cyklus Rytiny v lete roku 1903. Do troch skladieb s názvami Pagody, Večer v Granade a Záhrady v daždi vložil jávsky gamelan, španielske tanečné rytmy a francúzske detské piesne. Písal ich vo francúzskej dedine Bichain. Dirigentovi Andrému Messagerovi v liste vysvetlil, že keď na cestovanie chýbajú peniaze, nahrádza ich predstavivosť.

Podrobne

Hudba napísaná v Bichain a premiéra v Paríži

Tri skladby Debussy napísal v lete 1903 počas pobytu v Bichain na severe Burgundska. V liste Messagerovi z tohto obdobia premýšľal o vzdialených krajinách, zároveň však uviedol, že si ťažko môže dovoliť cestovné náklady. Názvy Rytín odkazujú na stavby mimo Francúzska a na španielske mesto, cyklus však dokončil vo Francúzsku. Namiesto cestovného zápisníka postupne zaznamenávajúceho navštívené miesta využíval hudbu, ktorú počul, a svoje staršie noty. V predchádzajúcom roku 1902 bola uvedená jeho opera Pelléas a Mélisanda a od roku 1903 pracoval aj na orchestrálnom Mori. Leto vzniku Rytín tak patrilo k obdobiu pokračujúcej práce na opernej, orchestrálnej a klavírnej hudbe.

Debussy podrobne určil aj spôsob tlače cyklu. Vybral papier a požiadal vydavateľa o svetlozlatú tlač názvu a svojho monogramu a modrú tlač názvov jednotlivých skladieb. Monogram je značka vytvorená spojením písmen mena. Okrem písania nôt pripravoval aj obálku vydania. Pri spojení troch názvov do jedného cyklu rozdelil farby a rozmiestnil písmená. Požiadavky na papier a farby poslané v listoch predstavovali konkrétne výrobné pokyny pre noty, ktoré čitateľ prvýkrát vezme do rúk.

V auguste toho roka dostal Debussy korektúry a 20. októbra cyklus vydal. Venoval ho maliarovi Jacquesovi-Émilovi Blancheovi. Premiéra sa konala 9. januára 1904, keď hudbu hral Ricardo Viñes v parížskej sále Érard. Po letnom dokončení a príprave tlače vyšli na jeseň noty a v zime pianista predstavil poslucháčom všetky tri skladby. Na koncerte Národnej hudobnej spoločnosti zahral Viñes Pagody, Večer v Granade a Záhrady v daždi. Cyklus dokončený v Bichain teda prvýkrát zaznel v Paríži.

Jávsky súbor na parížskej svetovej výstave

Prvá skladba, Pagody, obsahuje vplyv jávskeho gamelanu, ktorý Debussy počul na parížskej svetovej výstave roku 1889. Gamelan je súbor rôznych nástrojov. V tradičných súboroch Jávy a Bali sa spoločne hralo na viacerých nástrojoch s prevahou bronzových bicích. Súbor sa používal pri dvorských a dedinských obradoch, spoločných slávnostiach aj tieňovom divadle. Už predtým, ako ho Debussy spoznal v Paríži, hrávali hudobníci na týchto nástrojoch pri obradoch a predstaveniach. Výstava predstavila ich hudbu európskym poslucháčom.

Hudobníci hrajúci gamelan v kráľovskom paláci v Yogyakarte v roku 1888.
Hudobníci hrajúci gamelan v kráľovskom paláci v Yogyakarte v roku 1888.

Na výstave bola aj holandská expozícia a priestor napodobňujúci jávsku dedinu. Medzi gamelanovými nástrojmi privezenými do Francúzska boli aj tie, ktoré francúzskej vláde daroval správny úradník Holandskej východnej Indie. Presun hudobníkov a nástrojov súvisel s vtedajšou koloniálnou správou a organizáciou výstavy. Debussyho objavovanie nových zvukov jávskej hudby preto treba sledovať aj s okolnosťami cesty nástrojov a hudobníkov z kolónií do Paríža. Tradície jávskych interpretov tejto hudby pokračovali samostatne aj potom, ako sa Debussyho klavírne skladby stali známymi.

Jávska dedina na parížskej svetovej výstave roku 1889.
Jávska dedina na parížskej svetovej výstave roku 1889.

V Pagodách Debussy premietol vplyv gamelanu do kvartových a kvintových intervalov aj do spájania rôznych registrov. Spojil hlboké klavírne zvuky, opakované figúry a pohyb vo vysokom registri. Figúra tu označuje krátke usporiadanie tónov, ktoré sa dá opakovať alebo meniť. Zvuk súboru spoznaný v gamelane zohľadnil v notách pre jediný klavír. Keď hráčovi zveril oboma rukami viaceré registre, uplatnil tento vplyv na nástroji odlišnom od jávskeho súboru.

Večer v Granade a Fallova spomienková skladba

Druhá skladba, Večer v Granade, obsahuje pokyn zachovať pohyb habanery. Debussy vystaval skladbu pomenovanú po španielskom meste na tanečnom rytme. V Španielsku strávil jediný deň, no španielsky skladateľ Manuel de Falla vysoko ocenil španielsky charakter jeho hudby. Aj bez dlhých ciest za poznávaním miestnej hudby napísal dielo, v ktorom španielsky kolega spoznal známe črty. V opakovanom tanečnom rytme pod názvom Granady Falla rozpoznal vlastnosti španielskej hudby.

Levie nádvorie granadskej Alhambry na fotografii Jeana Laurenta z obdobia okolo roku 1865.
Levie nádvorie granadskej Alhambry na fotografii Jeana Laurenta z obdobia okolo roku 1865.

Falla napísal v roku 1920 gitarovú skladbu Homenaje pre osobitné číslo časopisu venované Debussyho pamiatke. Neskôr ju sám upravil aj pre klavír. V závere citoval hudbu Večera v Granade. Debussyho klavírnu frázu teda použil v gitarovej skladbe na pripomenutie kolegu. Hudba vytvorená pre spomienkové číslo časopisu obsahuje úsek uctievajúci Debussyho opätovným hraním jeho melódie. Hudba, ktorú Falla obdivoval, tak znovu zaznievala v jeho spomienkovom diele a zachovala sa v gitarovej aj klavírnej verzii.

Pri príprave Večera v Granade využil Debussy aj vlastnú staršiu tvorbu. Prepracoval hudbu Lindaraje, ktorú predtým napísal pre dva klavíry. Materiál rozdelený medzi dvoch hráčov uplatnil v sólovej klavírnej skladbe. Už pred dielom nazvaným podľa španielskeho mesta teda skúšal súvisiacu hudbu v inom obsadení. V Rytinách ju nanovo usporiadal, zaradil za Pagody a spojil so záverečnou skladbou využívajúcou francúzske piesne.

Dve piesne v Záhradách v daždi

Tretia skladba, Záhrady v daždi, obsahuje dve francúzske piesne. Debussy využil melódie Nous n’irons plus au bois a Do, do, l’enfant do. Prvý názov možno preložiť ako „Už nepôjdeme do lesa“, druhý oslovuje dieťa pri uspávaní. V skladbe s dažďom v názve použil melódie, ktoré ľudia spievali. Vložil ich do rýchleho pohybu klavírnych nôt a poslednú z troch skladieb vytvoril zo známej francúzskej hudby.

Ilustrácia a noty piesne Už nepôjdeme do lesa v starej francúzskej knihe detských piesní.
Ilustrácia a noty piesne Už nepôjdeme do lesa v starej francúzskej knihe detských piesní.

Je možné, že podnetom ku skladbe bol daždivý deň, počas ktorého Blanche maľoval Debussyho portrét. Túto možnosť však nemožno pokladať za potvrdenú okolnosť vzniku. Nezávisle od nej Debussy v Záhradách v daždi znovu použil hudbu z nevydaných Obrazov z roku 1894. Aj staršie noty obsahovali Nous n’irons plus au bois. V poslednej skladbe po jávskej hudbe a španielskom tanci tak zostali nielen francúzske piesne, ale aj Debussyho klavírne pokusy staré deväť rokov.

Záverečná skladba pokračuje hudbou citujúcou francúzske piesne a na konci prechádza do E dur. Zmenu možno prirovnať k ustaniu dažďa a objaveniu slnka. Takýto opis počasia je interpretáciou spájajúcou názov s premenou tóniny. Debussy v priebehu skladby menil tóninu a zakončil ju v E dur. Citované piesne aj zmena v závere patria do rovnakého diela. Hoci do názvu zapísal dážď, neopakoval až do konca rovnakú hudbu.

Odlišný materiál pre jediný klavír

Pri postupnom počúvaní troch skladieb možno porovnať rozdielny materiál, ktorý Debussy využil. V Pagodách je dôležitý vplyv jávskeho súboru, vo Večere v Granade habanera a v Záhradách v daždi francúzske piesne. Každej skladbe dal iný názov a hudbu zostavil iným spôsobom. Zážitok z farby gamelanu, pokus o španielsku klavírnu hudbu a detské piesne zo starších nôt sa stretli v jedinom cykle. Všetky tri skladby sú určené sólovému klavíru, ale líšia sa materiálom aj jeho rozvíjaním.

Obedný aj večerný zoznam Mahiny obsahuje všetky tri Rytiny v podaní Zoltána Kocsisa. Každú hrá jeden pianista, ale ich materiál sa líši. V Pagodách Debussy využil intervaly a registre ovplyvnené jávskym súborom, vo Večere v Granade opakuje habaneru. Do posledných Záhrad v daždi vložil dve piesne spievané vo Francúzsku. Pri opravovaní staršej klavírnej hudby tak do troch sólových skladieb vložil súbor počutý na výstave, tanec a známe piesne.

Hudba, ktorú počúvame v Mahine

V Mahine púšťame tri skladby Rytín v podaní Zoltána Kocsisa. Keď viete, ako sa jávsky súbor, španielsky tanec a francúzske detské piesne premenili na klavírnu hudbu, môžete pri počúvaní objavovať aj rozdiely medzi tromi skladbami.